Dedina Silbaš je jedna z najstarších dedín v Bačke. Spomína sa už v 13. storočí.
Samotný život v tejto dedini siaha až od praveku.
V tureckých knihách sa spomína meno Silvoš, potom v habsburských, teda v juhomaďarských knihách, sa uvádza ako miesto Silvaš, takže niekde sa spomina, že názov dedini Silbaš bol odvodený od maďarského slova silva. , čo by v preklade znamenalo slivka. Predpokladá sa, že v tejto oblasti sa pestovalo veľa sliviek.
Neskôr sa živá história obce pripomína vo vojnovom a medzivojnovom období, kde máme Silbaščanov ako dobrovoľníkov na solúnskom fronte a v 1. svetovej vojne, čo bolo mimoriadne zaujímavé, pretože územie, kde sa dnes Silbaš nachádza, kedysi patrilo napr. Rakúsko-Uhorsko, čo znamená, že títo vojaci z Rakúska na maďarskú stranu prešli na srbskú stranu a bojovali na strane srbskej armády.
V druhej svetovej vojne bola história ešte intenzívnejšia, pretože Silbaš ako dedina dala veľa dobrovoľníkov, veľa bojovníkov za slobodu. Spomedzi nich treba určite spomenúť bratov, slávnych bratov Novákovcov.
Päť bratov sa zúčastnilo národného boja za oslobodenie v rokoch 1942 až 1945 a bohužiaľ všetci piati za tento boj položili život. Na ich počesť a vďaku boli po týchto bratoch pomenované základné školy v Silbaši, Parage a Despotove.
Samotné vojnové obdobie Silbaša je oveľa živšie, najmä vďaka sťahovaniu národov, ktoré prebiehali na začiatku 19. a na konci 18. storočia. Dochádza k prisťahovaniu Slovákov, ktorí sa prisťahovali zo susednej Pivnice, teda niektorí prišli, ako sa hovorí, z Hornej zeme, usadili sa na tomto území, takže už koncom 18. storočia sa začali objavovať prvé slovenské mená. boli zaznamenané v samotnom Silbaši, a to je jedno rozhodnutie multikulturalizmu samotnej obce.
Silbaš ako obec bola priemyselne rozvinutá až vtedy, obyvatelia sa zaoberajú predovšetkým poľnohospodárstvom. V Silbaši bola veľká chmeľnica, potom povraz, t.j. povraz, kam prichádzali robotníci z celého sveta za prácou, tým žila dedina.
Obec do dnes prežíva len vďaka poľnohospodárstvu, najčastejšie chovu dobytka, je tu množstvo registrovaných poľnohospodárskych fariem a obyvateľstvo je prevažne poľnohospodársky orientované. Základná škola v Silbaši vyprodukovala množstvo ,,mozgov”, ktoré sa neskôr vzdelávali ako na našich univerzitách, tak aj na zahraničných. Boli aj také tie mýtické verzie pôvodu mena, že existoval človek, ktorý bol nesmierne schopný všetkého, tak sa o ňom hovorilo, že je to sila, preto prišlo meno Silbaš.
Obec ako obec bola odpradávna známa svojimi moruškami, aj preto bol Silbaš často označovaný ako „Moja moruša“, známa svojimi dobrými výrobkami a morušovou pálenkou. fajčiari.
V súčasnosti veľa žiakov po skončení základnej školy v Silbaši odchádza študovať do zahraničia, najčastejšie na Slovensko. Dokončia tam školu, vrátia sa, investujú do dediny. Ľudia zo Silbašu majú veľa doktorátov,doktorov medicíny, ktorí dosiahli úspechy vo svojich odboroch tak vo svete, ako aj na univerzitách. Dnes majú aj asistentov a profesorov, ktorí pochádzajú zo Silbaša, čo je veľmi chvályhodné, pretože je to malé miesto, ktoré takýmto spôsobom prispieva kultúre a vzdelávaniu.
Vo všeobecnosti Silbaš ako dedina minulosti a ako dedina budúcnosti nezmenil svoje smerovanie žiadnymi drastickými smermi.
Obyvateľstvo, ktoré zostalo na vidieku, sa stále venuje prevažne farmárčeniu, až teraz je poľnohospodárstvo značne zmodernizované, zdokonalené v súlade s technológiami.
V Silbaši nie sú žiadne priemyselné centrá, ale veľa sa investuje do poľnohospodárstva, teda aspoň tí, ktorí to robia, a zvyšok investuje do vzdelávania.
Vo všeobecnosti má život na vidieku perspektívu v zmysle obrátenia sa k tým novým trendom v poľnohospodárstve, investíciami do niektorých nových kultúr, ktoré nie sú tradičné, ako je ovocinárstvo, vinohradníctvo, malinárstvo.